Walther Bothe
Bothe, Walther (1891-1957), nemecký fyzik, kozmické lúče Skúmané, elektrónová difrakcia, a jadrovej energie. Pre jeho prácu, Bothe rozdelil 1954 Nobelovu cenu za fyziku s Max Born.
Walther Wilhelm Georg Bothe zarobil jeho Ph.D. titul z univerzity v Berlíne v roku 1914 a pracoval na fyzickej, technickej krátko inštitúcií s fyzikom Hans Geiger, ktorý vynašiel Geigerove počítač. Bothe slúžil v armáde počas prvej svetovej vojny (1914-1918), ale ktoré braný ako vojnový zajatec Rusmi. Po vojne, Bothe pokračoval vo svojom výskume s Geiger. Bothe a Barbara Nižšie sa vzal v roku 1920. dvoch dcér mal Bothe.
V roku 1930, Bothe ktorý menoval profesorom fyziky a riaditeľ Ústavu fyziky na univerzite v Giessene. Bol menovaný riaditeľom Ústavu fyziky na univerzite v Heidelbergu v roku 1932. V roku 1934 odišiel, aby sa stal riaditeľom Inštitútu pre fyziku v Inštitúte Maxa Plancka pre lekársky výskum. Počas druhej svetovej vojny (1939-1945), bol vodca v nemeckých jadrových energetických úsilie. Tak on dohliadal na stavbu Nemecka prvého cyklotrónu, ktorý dokončil v roku 1943. Ktorý Po vojne, Bothe pracoval v Inštitúte Maxa Plancka a na univerzite v Heidelbergu.
Bothe vyvinul metódu Zhodou okolností počítacie stroje to za predpokladu, vhľad do atomárnych procesov. On vymyslel dve Geigerove počítač k registrácii častíc, ktoré sa časovo zhodoval, štatisticky analyzovala výsledky, a zistil, že klasické zákony zachovania bolo potvrdené na subatomárnej úrovni. Bothe preto použitá metóda náhoda aby preukázala, že kozmické lúče s najväčšou pravdepodobnosťou boli častice skôr než vysokoenergetické fotón.
Neskoré v živote, Bothe trpel obehový choroba sa mu zabránila chodiť na udeľovaní Nobelovej ceny v jeho cti , Cez jeho choroba, Bothe vykonáva svoje povinnosti v Heidelbergu zo svojej postele.