Volcanic outgassing takmer určite vytvoril v oceánoch, väčšina vedcov sa domnievajú. Podľa tejto teórie, zemská voda pochádzala z molekúl vody v oblaku plynu a prachu, ktorý dal vzniknúť slnečnej sústavy. Molekuly vody sa pridajú k akreující Zemi so všetkými inými materiálmi, ktoré tvoria planétu. Neskôr, vodná para varí sa vo forme pary. Pre stovky miliónov rokov, sopky vysunul vodná para spolu s chlórom a ďalších horúcich plynov do zemskej atmosféry.
dážď začali klesať po ožiarení zastaví a Zem sa ochladí na teplotu nižšiu než je bod varu vody (100 ° C [212 ° F] na úrovni hladiny mora). Dážď môže poklesnúť záplave, prudkom planétu. Na druhú stranu, dážď vo výške 1 cm (0,39 palca) za rok mohol stvoriť oceáne 10 km (6 míľ) hlboko v púhych 1.000.000 rokov. Mnohí vedci sa domnievajú, že prvý stály oceán bol pravdepodobne na mieste, z doby pred 4,3 mld až 3,8 miliardami rokov. Táto skorá mora môže mať pokryl celú planétu na neznáme hĺbky ako dažďových vôd všade na takmer beztvaré krajiny.
chemické zloženie prvých oceánov bol pravdepodobne odlišný od toho moderného morskej vody. Napríklad, najskoršie oceány boli pravdepodobne nie je slaná. Namiesto toho môžu mali vysoké úrovne iných prvkov-vrátane vápnika, železa, horčíka a-že rozpusteného z hornín zvetrávaním. Štúdia vozítka na Marse našli vo vode rozpustné minerály (schopné byť rozpustené vo vode), obsahujúce železo, ktoré môžu mať vytvorený v podobnom, ale krátkotrvající oceánu na Marse.
Ak zemská atmosféra čoskoro súčasťou vysokej úrovne oxid uhličitý, skoré oceány môžu byť vysoko kyslý. Síra a kyselina chlorovodíková, ktorá vypukla zo sopiek môže prispieť aj na kyslosti oceánov. V tomto kyslom a kyslík-chudobné prostredia, skaly by zvetrané rýchl
