by mobilný telefón práce na ponorených ponoriek
" ??? Počuješ ma? Počujete ma teraz &Quote ?; Ak sa snažíte používať svoj mobilný telefón na ponorené ponorky, odpoveď znie nie.
Mobilné telefónne signály používajú veľmi vysokofrekvenčné rádiové vlny (asi 800 alebo 1900 MHz v Spojených štátoch). Cestujú v priamom smere, sú veľmi náchylné k rušeniu a rozpadať, akonáhle narazí na slanou morskou vodou.
Aj nad povrchom oceánu, ponorka by musela byť veľmi blízko k brehu, pretože mobilné telefóny spoliehajú na sieť základňových staníc, alebo veže mobilných telefónov, na prenos signálov. Teoreticky, mobilný telefón by mohol byť schopný komunikovať s vežou, pokiaľ ide o 45 míľ (72 kilometrov) preč, ale signál v tejto vzdialenosti by bolo ďaleko od spoľahlivé; rozsah len niekoľko míľ je typickejší [zdroj: Markgraf].
ponorky musí zostať ponorené v hĺbke asi 200 až 330 stôp (60 až 100 metrov), aby nedošlo k detekcii [zdroj: Baker ]. Po celé desaťročia, ponorené ponorky oznamujú iba prostredníctvom extrémne nízke frekvencie (ELF), alebo veľmi nízka frekvencia (VLF) rádiových vĺn, pretože signály v týchto veľmi nízkych rozsahov (300 Hz až 30 kilohertz), sú schopní cestovať na dlhé vzdialenosti a preniknúť s morskou vodou [zdroj: GlobalSecurity, Stanford University].
Ale ELF a VLF majú extrémne obmedzenú šírku pásma, s prenosovou rýchlosťou v rozmedzí od niekoľko sto bitov za sekundu, aby tak nízke, ako pár kúskov za minútu. Ak chcete získať príjem, musí ponorky ťahanie veľkých anténnych káblov a znížiť rýchlosť pod vodou.
V posledných rokoch sa americké námorníctvo skúma nové technológie, ako sú malé komunikačné bóje, ktoré môžu byť zahájené na povrch nadviazať pripojenie s vojenskými satelitmi a kvantová distribúcie kľúča, ktorý ich chce použiť princípy kvantovej mechaniky bezpečne komunikovať s ponorenými subwooferov. [Zdroj: Baker, Edwards]