Johannes Georg
Bednorzowi, Johannes Georg (1950-), Nemec-rodený fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku v roku 1987 k zdieľaným s Karlom Alexandrom Müllerom za objav keramických látok sú supravodivé pri teplotách vyšších ako urobil, čo kovy Mohol by dosiahnuť, aby sa stal supravodivé.
V roku 1982, rok Bednorzowi získal titul Ph.D. stupeň od švajčiarskeho federálneho inštitútu technológie v Zürichu, nastúpil do IBM Zurich Research Laboratory. Tam sa stal členom výskumného úsilia Müller, kto, čo študujú supravodiče. Supravodiče sú materiály, to dovolí elektrický prúd k toku bez odporu. Vedci už vedel, že urobil kovy: ako je olovo a ortuť, stať sa dobrými supravodiče pri teplotách blízkych absolútnej nule, alebo -459,67 ° F (-273,15 ° C). Nikto našiel supravodič pri teplote vyššej ako 23 K (stupňov nad absolútnou nulou). Rovnako ako ostatné vedci, Bednorzowi a Müller sa pri hľadaní nového materiálu, ktorý by sa supravodivom pri vyšších teplotách.
V roku 1983, Bednorzowi a Müller začal metodicky testovanie keramické materiály vyrobené s Zmesi oxidov kovov sa nazývajú. Bednorzowi ZODPOVEDNOSŤ, čo je príprava a testovanie oxidu. 27. januára, 1986. Ich výskum vyplatila Objavili urobili oxidu bária-lantánu-meď Dosiahnuté supravodivosti pri 35 K (-316 ° F; -238 ° C)., Podstatné zlepšenie oproti najvyššia teplota, pri ktorej mal supravodivosti Bolo zistené, v akomkoľvek inom materiáli. Nasledujúci rok, tím z University of Houston Dosiahnutá supravodivosť v keramike podobného na 90 K. Pri tejto teplote, keramické supravodiče chladené kvapalným dusíkom Mohol by to byť, Což je nielen lacnejšie ako kvapalného hélia, ale preto bezpečnejšie a jednoduchšie, aby sa .
Just do dvoch rokov po ich zistení, Bednorzowi a Müller bola udelená roku 1987 Nobelovu cenu za fyziku. Ich výskum nevysvetlil teóriu správania keramických supravodičov, ale to predsa poskytujú dôležitý prielom v hľadaní praktických supravodičov.