LWV zapájal ako tretia strana potrebných pre toto nové nariadenie a hostil prezidentské debaty od roku 1976 do '84 , LWV kodifikovala formáty prezidentských debát, je rozdeliť do kategórií podľa toho, ako sú otázky nepýtal. Liga používal otvorený formát, ktorý umožňuje nadväzujúce otázky medzi kandidátmi. Tieto druhy otázok je ťažké pripraviť pred debatu. - Sú nepredvídateľní
Liga bežal pevnou rukou od roku 1976 do 88 .. Ako nonpartisan organizácie, bolo to horlivý v poskytujúca rovnaká lehota pre všetkých kandidátov. Tiež organizácia bola brankár formáte, otázky a debata všeobecne. To slúžilo ako hostiteľ, a kandidáti boli pozvaní k účasti, alebo nie; Debata by pokračoval bez nich. V LWV odmietol zmieriť na požiadavky kandidátov z prezidentských debát mocnú silu v americkej politike. Keď Jimmy Carter odmietol diskutovať s oboma republikánsky kandidát Ronalda Reagana a nezávislý kandidát John Anderson v roku 1980, LWV držal rozprava bez Carter. Reagan pokračoval vyhrať voľby, a jeho výkon na diskusie, bez toho, aby Carter zápasiť s bol jeden faktor v jeho víťazstvo [Zdroj: PBS].
To spôsobilo, že prezidentské debaty nebezpečné, a to len preto, aby demokratov ako Carter , V danom volebnom cykle, kandidáti z akejkoľvek strany mohli čeliť poníženie, stratu náskok v prieskumoch preferencií a porážky, všetko kvôli jednej debaty. Takže obe hlavné strany v Spojených štátoch sa zišli, aby zápasiť kontrolu prezidentských debát z Ligy voličov žien.
Komisia o prezidentské debaty
V roku 1984 sa spolupráca medzi republikánskej a demokratickej strany viedla k spoločnému veta takmer 100 navrhovanej panelistov pre prvú diskusiu. Nasledujúce volebný cyklus videl skôr chytiť na kontrolu z dvoch hlavných strán. Kampane George H. W. Bush a Michael Dukakis stretol bez vedomia Ligy voličov žien (LWV), a vypracovala memorandum o porozumení. Tento tajný dokument je uvedené, kto by mal dovolené sedieť v publiku počas rozpráv '88 a kto b
