V roku 1927, Hermann J. Muller, Spojených štátov genetik, ohlásil jeho objav, že žiarenie môže spôsobiť mutácie. Tieto znalosti pridá k úzkosti, vyrobené počas 1940, a potom nad škodlivými účinkami rádioaktívneho spadu z jadrových výbuchov. Genetické účinky všetkých typov žiarenia a chemických látok tvorí základ pre veľa moderné vedecký výskum.
Génových mutácií
Všeobecná definícia mutácie použité na začiatku tohto článku zahŕňa chromozomálne aberrationsas rovnako ako génové mutácie. Chromozomálne aberácie sú mutácie, ktoré majú vplyv na počet alebo usporiadanie génov na chromozómoch. Génové mutácie sú mutácie, ktoré ovplyvňujú štruktúru génov. V modernej genetiky, termín "mutácia" zvyčajne sa odkazuje len na génové mutácie. Mutácie môžu vyskytovať v akejkoľvek bunky, ale iba tie, vyskytujúce sa v gamét (pohlavné bunky) môžu byť dedičné.
Genes sa skladá z chemickej zlúčeniny nazývanej deoxyribonukleovej kyseliny (DNA). Štruktúra DNA sa mení v génovej mutácie; Táto zmena zvyčajne dochádza, keď je gén nedokáže vytvoriť presnú kópiu seba počas delenia bunky. Termín "mutant" sa aplikuje na nový typ génu, rovnako ako na organizmu, v ktorom sa objaví zmenený gén.
Reverse mutácie je jediná výnimka zo všeobecného pravidla, že zvláštnosť vytvorený mutácií má neobjavil v predka. To sa stáva, keď občas nový typ génovej snáď generácie po prvej zmena-mutuje a obnoví pôvodné rodový znak.
Frekvencia génových mutácií v prirodzených podmienkach sa líši v závislosti na druhu, typu génu, a iné záležitosti. Odhaduje sa, že každý jeden gén má iba možnosť za generovania mutácií miliónov ku jednej. Avšak mutácie možno povedať, že sa často vyskytujú, pretože tam sú tisíce génov v každej bunke. 
[1] [2]